Dobré rady nad zlato

Všeobecne o schodoch, schodiskách

Schody a zábradliaPri voľbe tvaru sa často rozhoduje, či zvoliť priamočiare schodište s podestami či schodište rovnakého priebehu bez podesty s plynule vytočenými stupňami. Výhodnejšia i lacnejšia je druhá varianta, pretože schodisko s podestou vyžaduje väčšie priestorové nároky a aj výrobne je nákladnejšie. Ak vezmeme v úvahu priemernú cenu novostavieb, môže schodisko s podestou (3 x 2 m) stáť dvojnásobok ceny oproti schodisku o rozmeru 2 x 2 m, pričom účel i úžitková hodnota budú zachované.

Nie je pravda, že čím menšia výška stupňa, tím lepšie. Ideálne parametre sú dané (výška stúpania 18-20 cm, šírka stupňa 24-26 cm) a odpovedajú dĺžke bežného kroku (63-65 cm). Logicky platí, že znížením stúpania sa predĺži stupeň, tým sa zvýši počet stupňov (na danú výšku) a výsledkom je schodište s dlhšou výstupnou líniou, ktoré je ale podstatne drahšie.

Neopodstatnená je i väčšia šírka schodišťa než 100 cm. Najširšie dvere v dome majú spravidla 90 cm, preto je celkom zbytočné realizovať schodište s väčšou priechodnou šírkou.Pohľad na schodisko zhora

Interiérové schodište - výrazný estetický prvok

Schodište v interiéri rodinného domu, či mezonetového bytu je vodiacou niťou a výraznou priestorovou dominantou. Hlavne v modernej architektúre otvorených dispozícií obytných priestorov má schodište silný dynamický účinok. Pri jeho návrhu platí okrídlené „menej je viac", lebo pri jednoduchšom tvarovom riešení sa ľahšie dolaďujú zariaďovacie prvky obytného interiéru.

Interiérové schodisko

Schody a zábradlia plávajú elegantne v priestore ako sochy, široký výber umožňuje nájsť niečo vhodné pre určitý štýl. Nájsť niečo vhodné pre každý štýl. Náš prirodzený spôsob ako chodíme nám ukáže, či môžeme schody bezpečne a pohodlne používať. Ako optimálny sa ukázal pomer - na 17 cm vysoký schod by mala nadväzovať 29 cm široká schodnica. Ak máme k dispozícii malý priestor, tak sa zvyčajne umiestňuje schodište do otvorenej obývacej časti, a jeho optika sa stáva ešte dôležitejšia. V súčasnosti trend smeruje k tomu, že schodište musí štýlovo zapadať do celkového zariadenia interiéru.

Estetickú hodnotu celého schodiska výrazne určuje zábradlie. Jeho hlavnou úlohou však je, aby zaručilo bezpečnosť výstupu a vzostupu, musí preto spĺňať všetky k tomu predpísané normy - napríklad výšku (90 cm meranú zvisle od prednej hrany schodu), či vzdialenosť medzi zvislými tyčami (nie viac ako 12 cm) a pod.

Materiál schodiska a jeho stvárnenie môže byť rôzne - plný betónový omietnutý múrik, kovové, kov v kombinácii so sklom, acrylátom, dierkovaným pozinkovaným plechom, acrylátovými či kovovými šnúrami. Pri zábradlí treba pamätať nato, aby bolo držadlo plynulého tvaru, aby bolo možné bez prekážky sa po celej jeho dĺžke pridržiavať, jeho povrch by mal byť hladký. Dôležité je tiež bezpečné ukončenie celého zábradlia na obidvoch koncoch.

Varianty interiérových schodískExistuje veľa variant konštrukčných riešení schodísk, ktoré sa stále rozširujú vplyvom nových materiálov a technologických možností. Ideálne schodište je to, ktoré sa nám páči, je bezpečné a pohodlné.

  • Kruhové schodište je priestorovo úsporné a veľmi dekoratívne. Obieha okolo stredného piliera, a pokiaľ slúži ako jediná úniková cesta z mezonetu, jeho využiteľná šírka by mala byť aspoň 80 cm.
  • Jednoramenné schodište je priestorovo najnáročnejšie, a po 18 schodoch je z bezpečnostných dôvodov nutná podesta.
  • V štvrtine zatočené schodište, v prípade že máme menej priestoru ako pri jednoramennom schodisku a zároveň takto riešené pôsobí i elegantne.
  • Dvojramenné schodište je väčšinou realizované v rodinných domoch a je prerušené strednou medzipodestou.

Kvôli bezpečnosti detí by schodište nemalo byť strmé. Malo by byť bez ostrých hrán, s použitím nešmykľavých povrchov a s vertikálnym zábradlím.

Bezpečnosť, funkčnosť a estetika

Bezpečnoť a funkčnosť

Bezpečnosť interiérových schodískInteriérové schodiskoSchody odjakživa riešia problém prekonania výškového rozdielu. Z tohto hľadiska je preto ich bezpečnosť prvoradá, a to nielen vo vzťahu k tým, ktorí majú strach z výšok. Najdôležitejšie však nie je samotné prekonanie priestoru medzi poschodiami, ale spôsob jeho prekonania. Rôznorodosť a variabilita interiérových schodísk ponúkajú riešenia pre všetky typy stavieb a pre rôzne priestorové dispozície. Práve priestor, kde by malo stáť schodište, najviac ovplyvňuje jeho konštrukciu, tvar, rozmery a použitý materiál. Väčšina z nás nie je natoľko technicky zdatná, aby sme si svojpomocne dokázali schody navrhnúť, vypočítať ich nosnosť, potrebnú šírku, hrúbku, výšku jednotlivých schodov alebo výšku zábradlia, zvoliť ukotvenie a množstvo ďalších technických detailov. Na tieto úkony, našťastie, existujú odborníci a spoločnosti, ktoré sa týmito činnosťami, ľudovo povedané, živia. Funkciou nás, budúcich používateľov je v spolupráci s týmito odborníkmi dohliadnuť na to, aby schody, ktoré budeme v budúcnosti dennodenne používať, spĺňali to, čo od nich očakávame.

Výstup po schodisku zaťažuje ľudský organizmus približne dvakrát viac ako bežná chôdza. Jeho konštrukcia by teda mala byť prispôsobená tak, aby používanie bolo čo najpohodlnejšie. Preto musíme brať ohľad na obyvateľov domu, najmä na ich vek a mobilitu. Okrem užívateľov treba pamätať aj na situácie, keď bude treba sťahovať väčšie kusy nábytku na poschodie. Schodište síce môže vyzerať veľmi elegantne a môže sa po ňom aj veľmi príjemne chodiť, ale svoju plnohodnotnú funkciu splní až vtedy, keď po ňom bez väčších problémov vynesieme pohovku alebo skriňu. Nie každý dom má totiž v podkroví dosť veľké okno, aby sme mohli využiť túto cestu. Podľa pôdorysu rozoznávame tri základné typy schodísk. Priamočiare - ramená schodiska sú zostavené po celej dĺžke z rovnakých stupňov so stálou šírkou stupnice, krivočiare - stupne sú skosené s premenlivou šírkou stupnice - a zmiešané typy schodísk, kde sú ramená zostavené z rovnakých i zo skosených stupňov v rôznych šírkach.

Schodište by malo byť čo najširšie, aby sa na ňom bez problémov mohli obísť dve osoby. Bežná šírka je 80 až 100 cm s výškou stupňov od 16,5 do 18,5 cm. Na točitých schodoch sa používa výška od 18 do 21,5 cm. Šírka stupníc je ovplyvnená aj konštrukciou schodiska v danom priestore, ale taktiež by mala spĺňať predpoklady na čo najpohodlnejšie používanie. Pochopiteľne, výška stupňov musí byť rovnaká v rámci celého schodiska.

A keď už je reč o bezpečnosti, neoddeliteľnou súčasťou väčšiny schodísk je zábradlie. Ergonomicky by malo reagovať na priemernú výšku dospelého človeka, ale nikde nie je napísané, že nemôže rešpektovať odlišné výškové parametre jeho bežných používateľov. Špecifická situácia v domácnosti nastane vtedy, ak je interiérové schodište bariérou pre najmenších obyvateľov. Potom je rozumnejšie zvoliť vertikálne línie zábradlia s dostatočnou hustotou alebo špeciálne ochranné prvky, ktoré budú len dočasným riešením, kým deti odrastú. Možno aj práve preto je k dispozícii množstvo riešení spĺňajúcich požiadavky bezpečnosti, funkčnosti a estetiky zároveň.

Materiály

schodyŠtatistiky zrealizovaných interiérových schodísk z hľadiska materiálu najviac zapĺňajú drevo, kameň, tehla, betón, oceľobetón a kov. Výnimkou nie sú ani kombinácie spomenutých materiálov ani niektoré architektonické výstrelky v podobe organického skla alebo plastu. Voľba závisí predovšetkým od samotného používateľa a od architektonického stvárnenia celého interiéru, aby vybraté schodište v konečnom dôsledku harmonicky ladilo s okolitým interiérom a bolo skutočnou a plnohodnotnou dominantou priestoru.

Samotné schodište je vystavené značnému opotrebeniu pri používaní, na čo by sa malo prihliadať pri výbere dreva na jednotlivé časti schodiska. Na najviac exponované časti, ktorými sú nášľapné plochy a podesty (oddychové miesta na schodisku), sa musí použiť tvrdé drevo. Zvyčajne sa využíva dub alebo buk, ale do úvahy prichádzajú aj čerešňa, jaseň, javor, mahagón, tík alebo oliva. V porovnaní so smrekom alebo s borovicou sú odolnejšie proti opotrebeniu. Uplatňujú sa pri výrobe zábradlí a doplnkov, kde je predsa len menšia pravdepodobnosť, že sa zničia. Nemusíme sa pritom báť kombinácie viacerých druhov dreva. Varianty povrchovej úpravy umožňujú optimálne zladiť farebné odtiene alebo môžeme pomocou prirodzených farieb jednotlivých drevín zaujímavo kombinovať časti schodiska, napríklad.

Čoraz častejšie sa dnes využíva na konštrukciu interiérových schodísk oceľ. Tento ušľachtilý materiál sa najviac uplatňuje v moderných obytných interiéroch alebo administratívnych priestoroch. Najvyššou formou tohto materiálu je antikoro - druh nehrdzavejúcej ocele. Ak teda ponímame interiér tak trochu futuristicky - antikorová konštrukcia schodiska môže byť pre nás riešením. Nemusíme pritom ostať len pri samotnej oceli alebo antikore. Takmer nesmrteľná oceľová konštrukcia je ľahko kombinovateľná s drevom, so žulou, s mramorom alebo so sklom. Takéto interiérové schodište pôsobí veľmi odľahčeným a vzdušným dojmom, hoci je to kov.

Kovový základ majú aj tzv. modulové schodiská. Zvyčajne sú riešením pre zložitejšie alebo menšie priestory, kam treba schodište umiestniť. Tieto schodiská sa montujú z viacerých dielov, preto možno navrhnúť v podstate akýkoľvek tvar, ktorý najlepšie vyrieši problém presunu na poschodie. Uplatnenie nachádzajú aj v extrémnych priestoroch ako samoskladacie mechanické moduly sprístupňujúce povaly, podkrovia alebo strmé vchody do pivničných priestorov.

Tvar

Tvar schodiska je asi najťažším orieškom celého rébusu s názvom Postavme si schody. Architekti a projektanti dokázali za ten dlhý čas, čo nám schodiská uľahčujú život, vymyslieť naozaj nepreberné množstvo tvarových variácií na tému schody. V zásade síce rozlišujeme základné druhy, o ktorých sme hovorili, ale jednotlivých dizajnérskych riešení všetkých súčastí a doplnkov je toľko, že je skutočne ťažké vybrať si spomedzi nich. Výber nám trochu uľahčuje spomínaný priestor, do ktorého máme schodište osadiť. Ak ide o komplikovanú, na priestor skúpu, dispozíciu, máme výber jednoduchší. Zväčša sa k slovu dostanú vretenové systémy, ktoré na jednej strane šetria priestor, ale ponúkajú aj celkom zaujímavé dizajnérske riešenia. Klasický interiér dokážu oživiť a zatraktívniť, pričom ich aplikácia je veľmi jednoduchá. Základ tvorí stredová os, z ktorej vychádzajú jednotlivé schody, ale môžeme sa stretnúť s točitými schodmi aj bez stredovej osi. Dôkazom obľúbenosti schodísk s kruhovým pôdorysom je aj to, že sa používatelia rozhodnú pre ne aj vtedy, keď majú dostatok priestoru na klasické tvary. Jednoducho vretenové riešenie ich láka viac.

Interiérové schodiská však nemusia pôsobiť exkluzívne, len ak sú tvarovo netradičné. Elegantné riešenia sa dajú dosiahnuť aj vtedy, keď zvolíme jednoduché tvary. Nie nadarmo sa hovorí, že v jednoduchosti je krása. Ak nám priestor ponúka široké možnosti, môžeme vytvoriť schodište, ktoré poskytuje veľké pohodlie, a môžeme ho využiť aj ako miesto na bytové doplnky, ba aj na časti nábytku.

Estetika

Interiérové schodiská v súčasnosti plnia nielen svoju funkciu, ale sú aj estetickou hodnotou bytu alebo domu. Dizajn posúva tento interiérový segment do dimenzií, kde radíme umelecké doplnky, atypický nábytok alebo tvarovo extravagantnú elektroniku. Vďaka tomu, že konštrukcie sú čím ďalej, tým spoľahlivejšie a dokonalejšie, dizajnéri si môžu dovoliť riešenia, ktoré niekedy môžu vzbudiť v používateľovi až nedôveru. Priznajme si, nie každému robí dobre prechádzať sa po sklenených schodoch s priehľadom na dolné podlažie alebo používať vretenové schodište bez zábradlia. Dizajn však nemusí byť až taký extravagantný, aby zaujal. Najdôležitejšie je, aby korešpondoval s okolím a nenarúšal interiér.

Popri tradičných materiáloch na konštrukciu schodísk sú prostriedkom na dizajnérske oživenie najmä povrchová úprava a doplnky. Napríklad v prípade dreveného schodiska môžeme využiť vysokolesklé lakové nátery, ktoré sú aj protisklzové. Na jednej strane ochránia materiál pred poškodením a na strane druhej drevo pôsobí elegantnejšie. Rovnako môžeme využiť farebné laky vo vhodnej kombinácii s okolitým nábytkom.

Antikoro je samo osebe exkluzívnym materiálom. Väčšinou sa využíva na konštrukcie zábradlí, kde ho môžeme efektívne kombinovať s oceľovými lankami alebo jemnou sklenou výplňou.

K dizajnu a konštrukcii schodísk neodmysliteľne patrí aj osvetlenie. Jednak sčasti plní aj funkciu väčšej bezpečnosti pri používaní, ale predovšetkým dotvára celkový vzhľad. Nemali by sme preto podceniť výber osvetľovacích telies a ich inštaláciu. Napríklad príliš industriálne pôsobiace schodište môžeme do veľkej miery "zmäkčiť" vhodným osvetlením, ktoré ho predstaví doslova v inom svetle. Takisto, ak sa nám časom zdajú drevené schody z masívu príliš staromódne, stále ich možno oživiť zaujímavým svietidlom. A ešte jedna rada v súvislosti s estetikou: ak sa schody nachádzajú v blízkosti zdroja prirodzeného svetla, teda pri okne, balkóne alebo sklobetónovej stene, použime radšej schodište bez podstupníc (výplne medzi jednotlivými schodmi). Získame tak svetlo pre priestor za nimi a nemusíme rozmýšľať nad dodatočným osvetlením.

Cestou k schodom...

Ak by existoval jednoznačný a zaručený postup, ako vytvoriť najvhodnejšie interiérové schodište pre konkrétny priestor, bolo by to asi príliš jednoduché, a tým aj stereotypné. Dopredu jasné schémy by nás nedonútili špekulovať nad tým, ako by to vyzeralo, keby sme to spravili takto, a či by bol vhodnejší tento materiál alebo úplne inakší. Práve množstvo rozmanitých variácií robí z konečného rozhodnutia pre konkrétne interiérové schodište niekedy vážny problém. Ak sa však už tento problém vyskytne, najrozumnejším riešením je zájsť za odborníkmi, ktorí určite budú vedieť poradiť aspoň v otázkach konštrukcie, tvaru a základných materiálov.

Možno sa poradiť aj s architektom alebo projektantom, ktorý je autorom stavby, kde sa má schodište inštalovať. No ak si nebudete istý konečnou podobou dizajnu, skúste osloviť interiérových dizajnérov alebo nájsť konkrétnu inšpiráciu v už existujúcom schodisku. Nebude to ľahké rozhodovanie, ale veríme, že sa vám to podarí a nakoniec budete so svojou novou dominantou interiéru spokojní. Azda k tomu trochu prispejeme našimi radami aj my.

(Voľne podľa článkov na odborných internetových serveroch.)