Dobré rady nad zlato

Skryté riziká tepelne tvrdeného skla

Čím viac je okolo nás skla , tak aj mnoho ľudí vie , že sa pri rozbití rozpadne na malé neostré črepy.

Ale…

„Prasklo mi jedno dvojsklo , vraj kvôli tepelnému šoku , preto mi odporučili tepelne tvrdené ( kalené ) sklo . Teraz , keď sa pozerám na celú presklenú stenu , kde toto jedno dvojsklo bolo jeho súčasťou , tak to vypadá hrozne. Celá stena sa vlní , mení farbu a sú na ňom vidieť akési leopardie škvrny “

„Náš rodinný dom je postavený na skle. Celé prízemie je oddelené od poschodia len sklom . Pekný architektonický zámer , ale teraz pri pohľade z interiéru na krásne údolie máme obraz zdeformovaný“

„Sedel som v obývacej izbe a zrazu som počul zvuk padajúcich črepov skla. Z ničoho nič sa mi v prvom poschodí samovoľne rozbilo vonkajšie sklo z bezpečnostného izolačného dvojskla. Dodávateľ mi na moju reklamáciu odpovedal , že som si ho rozbil sám. Bol som svedkom , ako sklo samovoľne explodovalo bez prítomnosti akejkoľvek osoby – je to možné ?

Toto sú časté otázky nespokojných zákazníkov voči dodávateľovi skla . Sťažnosti končia otázkou: „To mi nemohli povedať skôr, že je tu problém ? Keby som to vedel skôr, tak také sklo ani nechcem...“

Zle dohodnuté obchodné podmienky , nejasné stanovenie vlastnosti produktu alebo neodborne navrhnutý projekt je častou chybou, ktorá stojí mnoho peňazí . Pritom stačí vedieť , že tepelne tvrdené ( kalené ) sklo má 4 základné riziká , ktoré môžu znehodnotiť celý projekt.

  1. Samovoľná explózia skla
  2. Optická deformácia spôsobená nerovnosťou povrchu skla
  3. Celkový a miestny priehyb v ploche skla
  4. Estetické vady skla spôsobené technológiou výroby ( anizotropia - tzv. leopardie škvrny , otlačky na povrchu skla ...)

1) Samovoľná explózia

u tepelne tvrdeného skla môže nastať vtedy , keď je v hmote skla prítomný zhluk kryštálov sulfidu nikelnatého ( NiS). Táto zlúčenina v skle vzniká pri výrobe , keď pri tavení skla dochádza k premiešaniu rôznych chemických látok . U bežne chladeného skla „FLOAT“ , je táto zlúčenina stabilná a za normálnych podmienok použitia v stavebníctve nehrozí jej aktivácia vplyvom zmeny teploty alebo tlaku vzduchu . Pri tepelne tvrdenom skle „ESG“ je situácia iná . Vďaka rýchlemu zahriatiu skla na bod mäknutia a potom riadenému ochladzovaniu vzniknú v skle rôzne napätia a NiS sa nestihne vrátiť do stabilného stavu . To u neho spôsobí precitlivenosť na zmenu teploty alebo tlaku a hrozí , že svojim rozpínaním alebo zmršťovaním spôsobí mikrotrhliny , ktoré oslabia povrchovú tlakovú zónu a nastane explózia tepelne tvrdeného skla . Tomuto defektu sa dá predísť tzv. „Heat Soak“ testom vo výrobe a vylúčením problematického skla už vo výrobe.

2) Optickou deformáciou

tepelne tvrdeného skla je myslené zdeformovanie obrazu , ktorý vidíme pri odrazu alebo pri prechode viditeľného svetla. Tento efekt sa dobre využíva v zrkadlovom bludisku , ale v stavebníctve pôsobia vždy rušivo a sú častým sporom pri riešení reklamácií . Tieto optické deformácie sú spôsobené technológiou výroby a len umenie „kaliť“ sklo a kvalita technologického zariadenia dokáže zmierniť tieto povrchové deformácie. Ale technológia výroby má svoje hranice a obmedzenia , tak sú tieto deformácie a ich prípustné hodnoty popísané v normách pre „ SKLO v stavebníctve : STN EN 12150-1“.

Na fotografii č.3 je vidieť efekt izolačného dvojskla ( „konvexný“ - vypuklý priehyb vonkajšej tabule a „konkávny“ - dutý priehyb vnútornej tabule izolačného dvojskla ). Ďalej skúsenému pozornému oku neuniknú rozdielne prítlaky zasklievacích líšt a niektoré predpätia v skle. Tieto predpätia spôsobujú dlhodobé zaťaženie skla , ktoré má behom niekoľkých rokov za následok napríklad zníženie celkovej pevnosti skla až o 1/3 .Na fotografiách sú viditeľné aj miesta , kde rám zasklenia nerovnomerne zaťažuje tabuľu skla vplyvom nesprávne osadenej krycej lišty.

Nové technológie výroby tepelne tvrdeného skla dokážu výrazne odstrániť ďalší defekt tzv. valčekovú vlnu ( vzniká v priebehu tepelného procesu tvrdenia podávaním skla po valčekovej dráhe ). Pozrite sa na obrázky nižšie , kde môžete vidieť tzv. „ZEBRA test“ na posúdenie plošnej rovinnosti skla:

  • na ľavej strane je tepelne tvrdené sklo vyrobené pomocou novej technológie
  • v strede je tepelne tvrdené sklo vyrobené tradičnou technológiou
  • v pravo je tepelne neupravené klasické sklo „ FLOAT“

zebra-test

Testovací obrazec 

Testovací obrazec

Ako táto technológia funguje je zrejmé z ďalšieho obrázku. Tepelne tvrdené sklo je posúvané  na vzduchovom vankúši v naklonenej rovine a len hrany skla sú v dotyku s posuvným mechanizmom.

Optická deformácia skla

Táto optická deformácia ale neunikne žiadnemu oku zákazníka a je často dôvodom k reklamácii. Pokiaľ nie je zákazník včas informovaný o tomto často neodstrániteľnom jave , môže celý spor skončiť na súde , kde sa nebude riešiť kvalita skla, ale obchodne - právny vzťah.

3) Celkový alebo miestny priehyb

v ploche skla je presne definovaný v norme STN EN 12150.

Z dôvodu samotnej podstaty procesu tvrdenia skla nie je možné získať výrobok tak rovný ako normálne chladené sklo . Rozdiel závisí na menovitej hrúbke , rozmeroch plochy a pomeru medzi stranami skla. Z tohto dôvodu môže dôjsť k deformácii známej ako celkový priehyb.

Hodnota priehybu je vyjadrovaná v milimetroch na 1meter ako vzdialenosť medzi priloženým rovným kovovým pravítkom a vydutou plochou skla. Tento priehyb u tepelne tvrdeného skla môže byť max. 3mm na 1m.

Ďalším možným priehybom môže byť priehyb spôsobený zaťažením , poprípade vlastnou váhou skla . Tieto deformácie možno ľahko spočítať a v projekte sa s nimi môže už pri návrhu uvažovať.

Tepelne tvrdené sklo môže mať aj miestny priehyb , ktorý je v norme povolený až na hodnotu 0,5mm na dĺžke 0,3 metra.

4) Estetické vady

v podobe anizotropie alebo vtlačkov do povrchu skla sú neodstrániteľnou vadou a je treba s nimi počítať rovnako, ako s prítomnosťou NiS , optickou deformáciou a priehybom skla.

Anizotropia je jav , ktorý sa dá nazvať ako stopy po procese tepelného tvrdenia skla. Tieto stopy možno sledovať len za určitých svetelných podmienok , predovšetkým v tzv. reflexnom uhle , kedy sa stáva odrazené viditeľné svetlo polarizovaným. Väčšinou sú viditeľné ako farebné fľaky, tzv. leopardie škvrny a pruhy , ktoré sú spôsobené procesom chladenia skla . Tieto esteticky nepekné škvrny sú viditeľné nielen pri pohľade cez zasklenie , ale aj pri reflexii odrazeného spektra viditeľného svetla . Najlepšie ich môžeme vidieť pod ostrým uhlom , alebo pomocou polarizačných okuliarov. Tomuto defektu sa nedá zabrániť.

Firmy na výrobu skla dokážu odstrániť otlačok prstu alebo pozostatok látok, ktoré zanechávajú stopy na povrchu skla - spôsobujúce rozdielnu zmáčavosť povrchu . Pri sériovej výrobe , kedy výrobca za deň vyrobí stovky metrov štvorcových izolačného dvojskla však nie je schopný odhaliť každý otlačok prsta . Preto je poznať, ktorý výrobca si je tejto skutočnosti vedomý a robí opatrenia , aby sa tak nestalo . Je mrzuté , keď si výrobca povie že je mu to jedno a nevadí , keď je izolačné trojsklo z vonkajšej strany stále orosené, ide o rozdielnu zmáčavosť povrchu. Viete si to predstaviť v automobilovom priemysle ? AK sa však pozrieme do výroby , zistíme, že majú špinavú vodu v umývačke , že sklo leží zaprášené a mastné na stojanoch dlhšie ako je zdravé, ľudia nepoužívajú ochranné rukavice atď. Je to hlavne otázka dodržovania technologickej disciplíny vo výrobe . Je na nás, ako dlho necháme výrobcov tvrdiť , že s tým nemôžu nič robiť.

Voľne spracované podľa odborných článkov nezávislého špecialistu na stavebné sklo Ing. Miroslava Sázovského. www.sazovsky.cz